Zdielaj

Život a štúdium Stephena Hawkinga

Vlastným menom Stephen William Hawking je britský matematik a teoretický fyzik. V súčasnosti patrí k najvýznamnejším vedcom týchto oborov. Narodil sa 8. januára 1942 v anglickom meste Oxford. Už jeho otec Frank Hawking bol vedcom v obore tropickej medicíny. Má dve mladšie sestry a jedného nevlastného brata.

Jeho otec sa ho snažil smerovať na štúdium medicíny, avšak Stephen Hawking mal radšej matematiku a fyziku. Preto ešte pred svojou maturitou podal prihlášku na Oxfordskú univerzitu. Na jeho veľké prekvapenie ho prijali a priznali mu aj štipendium.

Na Oxforde však nebolo možne študovať matematiku, preto sa mladý Stephen plne zameral na fyziku. V Oxforde však dlho nevydržal. Svet kozmológie a vesmír ho lákali stále viac. Preto v roku 1962 podal prihlášku na univerzitu v Cambridgi. O výbornom výsledku a jeho prijatí netreba pochybovať.

Už keď opúšťal Oxford, tak vedel, že trpí vzácnou degeneratívnou chorobou, ktorá sa volá amyotrofická laterálna skleróza. To ho však nezastavilo. O to viac sa sústredil na svoje doktorské štúdium u profesora Denisa Sciamu. Postupne sa vypracoval od výskumníka, cez stáleho čela až po Caius College v Cambridge. V roku 1973 prešiel z Astronomického inštitútu do oddelenia aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky. Súčasne vydal publikáciu – The Large Scale Structure of Spacetime, 1973.

O 6 rokov neskôr získal nesmierne prestížne ocenenie. Menovali ho Lukasiánskym profesorom. Tento titul v minulosti zastával napríklad Isaac Newton.

Choroba Stephena Hawkinga

Stephen Hawking sa aj napriek svojej nevyliečiteľnej chorobe aktívne podieľa na výskume. Dokonca dokázal náročne štúdium a výskum skombinovať aj s rodinným životom. Avšak od roku 1968 sa môže pohybovať len s pomocou vozíku a od roku 1985 dokáže komunikovať len s pomocou špeciálneho počítača a zvukového syntetizéra.

Amyotrofická laterálna skleróza je postihnutie neurónov. Je to fatálna a progresívna choroba, ktorá spôsobuje degeneráciu a stratu mozgových a spinálnych motoneuronov, teda buniek centrálnej nervovej sústavy.

Stephen Hawking mal 21 rokov, keď mu lekári stanovili túto diagnózu. Podľa ich vyjadrenia nemal žiť dlhšie ako 2-3 roky. Je úžasné, že ešte stále s ňou dokáže bojovať a súčasne sa venovať aj výskumu a svojmu životnému dielu.

Napriek tomu všetkému sa považuje za šťastného človeka. Tvrdí to aj preto, že pomalý postup choroby mu dal čas učiniť významné objave a mal úžasnú rodinu.

Vedecká činnosť Stephena Hawkinga

Stephen Hawking pracoval na základných zákonoch fungovania vesmíru. S Rogerom Penrosom dokonca dokázal, že Einsteinová obecná teória relativity predpokladá, že čas a priestor ma začiatok vo veľkom tresku a koniec v čiernych dierach. To dokázalo, že je potrebné túto teóriu zladiť a prepojiť s kvantovou teóriou. Okrem vysoko odborného výskumu sa venuje aj publikačnej činnosti. Snaží sa o podanie vedy tak, aby bola zaujímavá a pochopiteľná aj bežných ľudí

Stephen Hawking je úžasny človek, ktorý zasvetil svoj život vede. Získal si tým rešpekt a úctu. Aj preto sa sním chceli stretnúť ľudia ako Alžbeta II., či bývalý prezident USA Barack Obama. V roku 2014 dokona o ňom natočili aj film, ktorý sa volá Toria všetkého.
Niektoré jeho diela:

1973 The Large Scale Structure of Spacetime (spoluautor: G. F. R. Ellis) Budoucnost prostoročasu, Mladá fronta; 2009
1979 General Relativity: An Einstein Centenary Survey (spoluautor: W. Israael)
1981 Superspace and Supergravity
1983 The Very Early Universe
1988 A Brief History of Time: From the Big Bang to Black Holes Stručná historie času Mladá fronta; 2003
1993 Black Holes and Baby Universes and Other Essays Černé díry a budoucnost vesmíru, Mladá fronta; 2002
1996 The Illustrated A Brief History of Time: Updated and Expanded Edition Ilustrovaná stručná história času, Slovart; 2004
2000 The Nature of Space and Time (spoluautor: R. Penrose) Povaha prostoru a času, Academia; 2000
2001 The Universe in a Nutshell Vesmír v orechovej škrupinke, Slovart; 2002
2003 The Illustrated Theory of Everything Ilustrovaná teória všetkého, Argo; 2004
2005 Briefer History of Time Ešte stručnejšia história času, Slovart; 2006
2010 The Grand Design Veľký plán, Slovart; 2011

 

 

Zdrojwikipedia
Zdielaj