Zdielaj

V minulom článku sme sa venovali tomu, ako funguje procesor. Dnes sa pozrieme na fungovanie grafickej karty, ktorá je často spolu s procesorom najdrahšia súčiastka PC zostavy.

Grafické karty sa najčastejšie spomínajú v súvislosti s PC hrami, virtuálnou realitou alebo pri náročných renderovaniach HD videa či 3D vizualizáciách. Pri počítačoch sa stretneme s dvoma verziami GPU. S integrovaným čipom, ktorý je súčasťou procesora alebo so samostatnou grafickou kartou, ktorá ma svoje výpočtové jednotky, vlastnú pamäť a chladenie.

Integrovaný grafický čip, alebo dedikovaná grafická karta?

To je dôležitá otázka, ktorú si treba zodpovedať pred kúpou notebooku alebo počítača. V tom prvom prípade nemôžeme od integrovaného čipu očakávať strhujúci výkon. Je to čip, ktorý zabezpečí základné práce s počítačom a vykreslenie zobrazenia pre monitor, no na kancelársku prácu a pozeranie filmov stačí. Najčastejšie sa s ním stretneme v notebookoch. Jeho nesporná výhoda je v tom, že má nízku spotrebu a nezaberá zbytočne veľa miesta. So spotrebou je spojený aj jeho tepeľný výkon, ktorý je menší ako pri dedikovanej karte a teda je jednoduchšie chladiť prístroj. Práve tepelná úspora v rámci notebooku môže okrem lepšieho používania priniesť aj dlhšiu životnosť ostatných komponentov.

Druhá kategória su samostatné „dedikované“ karty. Tie ponúkajú vysoký výkon s vlastnou pamäťou, chladením a napájaním. Dedikovaná grafická karta ponúka výrazne lepší výkon. Ak chceme na počítači alebo notebooku pracovať  s grafikou alebou hrať súčasné hry, je voľba pomerne jednoduchá. Avšak, treba rátať so zvýšenou cenou o niekoľko stoviek eur.  Nemusíte byť však zrovna hráč TOP hier ani grafik, aby ste využili zvýšený výpočtový potenciál dedikovanej grafickej karty. Už pri konvertovaní a dekódovaní filmov pre televízor či telefón uvidíte rozdiel medzi dedikovanou GPU a integrovanou grafikou.

História a vznik grafických kariet

Kedysi všetky operácie vykonával procesor, teda CPU. V tých časoch neboli grafické výpočty natoľko náročné, že by si vyžadovali samostatnú výpočtovú jednotku či grafickú pamäť. Avšak tento stav sa pomerne rýchlo zmenil. Práca s multimédiami, rôzne efekty už len v rámci operačných systémov či hranie hier vytvorili podnet k vývoju samostanej karty, ktorá bude mať na starosť výpočty spojené s vykreslovaním obrazu.

Tieto nové grafické karty odbremenili jednotku CPU od veľkej časti výpočtov. Postupne sa pripravovali výkonnejšie a prepracovanejšie grafické karty. Dnešná grafická karta je v podstate samostatný „počítač“. Má vlastný procesor, vlastné pamäte, chladenie, napájanie a ďalšie súčasti. Sú prípady, kedy sa práve grafické karty použili na matematické a kryptografické výpočty. Pri ťažení BitCoinov sa stavali výpočtové „farmy“ z niekoľko simultárne zapojených grafických kariet.

 

 

 

 

Súboj grafických kariet. Nvidia alebo ATI Radeon

Ak ste sa rozhodli či si vybrať kartu dedikovanú alebo integrovanú, tak ste len na začiatku. Druhý krok je výber výrobcu grafického čipu. Ak beriete integrovaný grafický čip, máte v podstate vyhrané, pretože to vyriešite pri výbere procesora. (Ako si vybrať procesor pre PC?)

Ak si vyberiete dedikovnú grafickú kartu, čaká vás voľba medzi značkami Nvidia a ATI Radeon. Každá má svoje silné a slabé stránky.

Výrobca karty a výrobca čipu

Situácia na trhu je trochu neprehľadná, preto sa ju pokúsime vyjasniť. Pri grafických kartách rozlišujeme dvoch výrobcov – výrobcu samotnej karty (ASUS, MSI, Gigabyte, Gainward, Intel a ďalší) a spoločnosť, ktorá navrhla čip (Intel, AMD/ATI, Nvidia). Nakoľko čip rozhoduje o výkone celej karty, poďme sa pozrieť na jednotlivé rodiny modelov.

ATI Radeon/AMD

Spoločnosť ATI je druhá najvýznamnejšia značka na trhu, vlastnená firmou AMD. Jej nesporná výhoda je v tom, že je lacnejšia. Avšak má to svoju cenu. ATI je niečo ako americké auto, je nadupaná, cenovo dostupná. No aj neohrabaná a „žerie“ ako…. To platí aj pre grafické karty. Za pomerne slušné peniaze dostanete kartu s vysokým výkonom, no predstavuje väčšiu záťaž pre zdroj a produkuje aj výrazne viacej tepla. S dobrým chladením si môžete dovoliť aj pretaktovať čip a zvýšiť jeho frekvenciu, no v lete sa pri počítači upečiete vo vlastnej štave. Ak ste hráči počítačových hier, budete niekedy mierne sklamaní zo slabšej optimalizácie herných enginov pre značku ATI Radeon ako aj s nedoladeným softvarovým ovladačom grafickej karty.

Nvidia

Nvidia je považovaná za lídra trhu grafických kariet. Avšak pri nej platí, že ju buď milujete alebo nenávidíte. Oproti Radonom od AMD je to vyladený japonský stroj. Je drahý, ale vyladený a efektný, no nedisponuje takou hrubou silou. To však prevažuje prepracovanou architektúrou. Vďaka tomu dosahuje výborné výsledky pri menšej spotrebe a vyprodukovanom teple.

Modely Nvidie sa radia do 4 kategórií.

  • GT – pre kancelárske využitie
  • GTS – stredná cesta
  • GTX – výkonná mašina pre hranie
  • Quadro – delo pre profesionálne renderovanie vizualizácií

Nvidia by sa dala charakterizovať ako leader v inováciach aj v trhovom podiely. Zaplatíte za ňu síce viac, no je len mizivá šanca, že sa popálite.

 

Parametre grafických kariet

Kedysi ste pri výbere grafickej karty museli overovať kompatabilitu portu na matičnej doske. Dnes je PCI Express rozhranie v podstate jednotné. Je dôležité, aby ste mali v počítači na danú grafickú kartu tento slot voľný a aby sa celkovo zmestila do skrine. Keď už sme pri portoch, myslite aj na výstupné porty grafickej karty. Môžete sa stretnúť s analógovým VGA, digitálnym DVI alebo multimediálnym HDMI, prípadne DisplayPort. Tieto rozhrania slúžia na komunikáciu s monitorom a určujú množstvo a kvalitu prenesených dát. Dôležitý je aj počet týchto portov. Ak používate viac ako jeden monitor, trebak tomu mať aj vhodnú kartu.

Jadro grafickej karty, GPU

Jadro grafickej karty, jej procesor, je základný faktor udávajúci výkon karty. Rovnako ako pri CPU, aj tu máme viacro jadier. Pri Radeonoch vidíme stream procesory, Nvidia má zase CUDA jadrá. Avšak počet jadier môže byť metúci, pretože CUDA jadier býva menej, ako stream procesorov od AMD, no vo výsledku môžu vplyvom architektúry a lepšieho vyladenia ponúknuť lepší výkon.

Logicky menší počet jadier znamená aj menší výkon a menej tepla. To má samozrejme vplyv aj na možnosti ďalšieho taktovania prostredníctvom programu od výrobcu a zvyšovanie výkonu karty.

Pamäť grafickej karty

Grafická pamäť je druhý najvýznamnejší faktor výkonu grafickej karty. Veľkosť pamäte je rovnako dôležitá ako jej rýchlosť. Integrovaný grafický čip využíva operačnú pamäť počítača, teda RAM. Dedikovaná grafická karta disponuje vlastnými pamäťovými modulmi. Tie by mali mať kapacitu od 1GB, pri hrách sa môžeme baviť aj o 3-4GB.  Frekvencia by nemala klesnúť pod 2-3 GHz ak má byť pamäť efektívna.  Nesmieme ale zabudnúť na zbernicu grafickej karty. Pre kancelársku a domácu prácu vám stačí aj 64-bit. No na hranie je 128-bit minimum.

Virtuálna realita

Na trhu sú už aj grafické karty, ktoré sú pripravené na spracovanie virtuálnej reality. Preto ak chcete VR využívať doma, mala by byť podporovaná práve kartou. Virtuálna realita totiž vyžaduje vysoký výkon, ktoré ponúkajú high endové karty.

Pri výbere grafickej karty sa poriadne zamyslite nad vašimi skutočnými potrebami. Môže to byť zbytočne drahý kúsok hardvéru, ktorý nevyužijete, no zároveň aj brzdou, ktorá potopí celú PC zostavu. Každá značka má svoje pre a proti, dobrou pomôckou pri výbere modelov je ich porovnávanie vo výkonových testoch, ktoré nájdete na tomto linku.

Porovnanie súčasných grafických kariet:

Zdielaj